Zdrojom, inšpiratívnou dimenziou vzniku politiky AZEN sú vízie, zámery, myšlienky, slovenského intelektuála, európskej osobnosti roka 2007 Ladislava Hanusa, ktorý vyslovil pro európske a národné posolstvo a to znie: “ Európa je úloha, ktorá sa má v generáciách splniť, norma, ku ktorej treba dorásť, ktorú si treba osvojiť ako meradlo vlastné. Európsky život žiada od každého príslušníka prínos jeho najlepšieho ovocia, najšľachetnejších snáh. Tak sa akumulujú fondy, ktorými Európa obohacuje „ ľudstvo cez veky“. Osvojiť si duchovný obsah Európy, bohatstvo tvorieb a myšlienok, na to nestačia generácie. Cesta k európskosti je snaživosť, večný „labor improbus“, kultúrnosť, čiže duševná šírka, rozrastenie obzoru do univerzálnych rozmerov, ústenie do nekonečnosti, čo jediné pojme rozmery ľudské. Európsky život je dávanie a prijímanie, ale tiež „úloha, výkon a vzopätie.“

„ Cesta Slovákov k európskosti si vyžaduje ďalšie dozrievanie, stavbu slovenskej duchovnosti, permanentný rast kultúrnosti, vzdelanosti, potreby stretania a konfrontácie s cudzinou, nadobudnutie schopnosti asimilovať cudzie v zmysle logiky svojich záujmov, nie premiešať vlastné s cudzím, ale vnútorné obohatiť, vlastné s cudzím... “ „ Slovensko má budúcnosť, len ak si zachová Ducha a Európska únia má budúcnosť len vtedy, ak tohto Ducha bude nielen rešpektovať, ale aj zveľaďovať “.

Politická charakteristika

Na základe týchto ídeových vízií, zámerov a formulácii Ladislava Hanusa je koncipovaná, orientovaná, charakterizovaná národnoeurópska politika AZEN-Aliancie za Európu národov

Politika AZEN je politickou službou už s národnoeurópskou orientáciou na občianskom princípe – pre už euroobčana Slovenska. AZEN možno charakterizovať vo svojej podstate ako stranu zdravého rozumu a spravodlivosti s inšpirujúcim faktorom pre všetky generácie. AZEN vníma občana ako indivíduum, súčasť nadosobného prúdu dejín, nielen národných, rovnako i európskych. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. / v zmysle Ústavy SR, Čl.1, bod 1./ Robí politiku zodpovedného myslenia, politiku o poznaní, o miere a možnostiach služby občanom, o reálnych sľuboch, o povinnostiach, o komunikácii-dialógu, odbornosti, profesionalite, o celospoločenskej, národnoeurópskej a osobnej zodpovednosti pred verejnosťou, národmi Európy.

Národno-štátny záujem AZEN je prezentovať, obhajovať Slovensko ako otvorenú, tolerantnú krajinu v súlade s tempom zmien v rámci EÚ a dvíhať myšlienku národno-európskej orientácie na občianskom princípe. Najvyššou súčasťou tohto záujmu je predovšetkým OBČAN, „človek, ktorý sa realizuje prostredníctvom svojho rozumu a svojej slobody a je pôvodcom, nositeľom a cieľom každej spoločnosti “. /CA 43/

Človek je vnímaný AZEN ako kultúrna, najkomplikovanejšia ľudská existencia – bytosť. Bytosť vo svojej rôznorodosti, zložitosti, diferencovanosti, rozporuplnosti, protirečivosti ako najvyššia hodnota v slovenskej, európskej spoločnosti a ľudskej civilizácie. Rešpektovaním uvedených bytostných hodnôt AZEN prejavuje poznanie k hlbokému vzťahu, k zložitosti, diferencovanosti, komplikovanosti človeka, ale aj úctu a dôstojnosť k ľudskej osobnosti, životu už národnoeurópskeho človeka.

Ľudská bytosť, osobnosť vo svojej zložitosti má rôznorodé potreby, nároky a požiadavky a musí byť základným subjektom, úlohou všetkých spoločenských inštitúcií a politických strán. Politické strany však ťažko môžu prezentovať dôveryhodný „záujem o trvalé hľadanie pravdy a zmyslu“, potrieb človeka, ak sa hodnotová orientácia strany prezentuje iba v zjednodušenej podobe v zmysle len politologických poučiek, floskúl, zatriedenia, delenia a to na pravicu alebo ľavicu, len liberálov, len konzervatívcov, len socialistov a pod. Každé takéto delenie je len určitá politická výseč v kruhovej štruktúre politických strán a neodráža zložitosť, diferencovanosť, rozpätie ľudskej dimenzie osobnosti - bytosti. Politické zatriedenie, výber nejakej línie, politickej orientácie v istom momente ustrnie a stráca sa politická agenda. Neodzrkadľuje zložitosť, komplikovanosť bytia. Je to len teoretické, politologické zjednodušenie a nie je to pravda o človeku a chápania človeka ako bytosti. Znehodnocuje sa cena, hodnota bytia človeka, bytia ako zázraku. Takto sa popierajú duchovné sféry človeka a národa. Politické strany takto prezentujú zjednodušený, nenáležitý, povrchný opis a proces, a tak sa vyhýbajú podstate - hĺbke, diferencovanosti, duchovnosti, zložitostiam osobnosti, komplexnosti človeka, národa vo vzťahu k svojmu programu v komplexe národnoštátnych záujmov a súvislostiach v Európe.

Cieľom politickej činnosti AZEN je založiť a vytvoriť filozoficko-politologickú a zmysluplnú reálnu bázu života ľudí s národnoeurópskou orientáciou, motiváciou, emancipáciou a zainteresovanosťou občana týmto smerom v prospech jeho plnšieho sebarozvoja, „ mať viacej životného priestoru, života“ v rámci Európy. Je to smerovanie k ideálu európskemu plnohodnotnému človeku. „Vydávame sa na cesty, ktoré majú ustiť do “ Európy ducha ” aby z nej vytvorili pravý spoločný dom, kde je radosť žiť„. / Ján Pavol II. Ecclesia in Európa, 2003 /

Univerzalizmus a integrita AZEN

Civilizačný národnoeurópsky hodnotový obraz AZEN je postavený v európskom priestore do rámca vertikálnych a horizontálnych národnoeurópskych politických, programových, filozofických, ekonomických, občianskych, ľudských a praktických záujmov v širokých súvislostiach, podmienkach s cieľom dosiahnuť európsku, štandardnú životnú úroveň a kvalitu života od A do Z. „Osvojiť si duchovný obsah Európy, bohatstvo tvorieb a myšlienok, na to nestačia generácie. Cesta k európskosti je snaživosť, večný „labor improbus“, kultúrnosť, čiže duševná šírka. Rozrastanie obzoru do univerzálnych rozmerov, ustenie do nekonečnosti, čo jedine pojme rozmery ľudské“. /L.Hanus/ Súčasná multikultúrna, multietnická a multináboženská, multipolitická Európa potrebuje širší a vyššie poňatý univerzálny princíp politickej orientácie, straníckosti, štruktúry a kultúry. AZEN vníma tieto skutočnosti z dejinného pohľadu. Udalosti, fakty, skutočnosti umiestňuje do univerzálneho dejinného súvisu. Univerzalizácia je vždy aktom moci. Uskutočňuje sa len prostredníctvom všeobecnej moci / inštitúcie, zákona, organizácie/ v našom prípade NR SR, EP a jej orgánov. AZEN široko spektrálne - univerzálne predstavuje a zabezpečuje zodpovedné riešenie ideového rozvrstvenia a zmýšlania občanov Slovenska. AZEN nastoľuje postup od všeobecného ku konkrétnemu a osobnému, od univerzálneho k praxeolgickému.......AZEN svojím obsahovo štrukturálnym zameraním prijíma koncepciu dimenzie súdržnosti všetkých ľudí v ich individuálnej rozdielnosti.

V teoretickom ponímaní je možné stranu AZEN nazvať, charakterizovať ako integračnú s univerzalistickými tendenciami. Integračnosť spočíva v úsilí zjednocovať s orientáciou, motiváciou, emancipáciou a zainteresovanosťou občana Slovenska v prospech jeho plnšieho sebarozvoja, mať viacej životného priestoru v rámci Európy. Univerzálnosť súvisí s prejavmi rešpektovania a príjímania európskej spoločenskej potreby, nariadení, rezolúcií, hodnôt, tradícií, kultúry a v osvojení, šírení európskych politických štandardov, programového systému budúcnosti – na základe EURÓPSKEJ ÍDEY. V takomto ponímaní sa AZEN javí ako komplementárna a výrazne koaličná strana s vysokým a širokým európskym akčným rádiusom. V rámci intelektuálneho chápania politiky je to však možno tiež chápať a nazvať politický ekumenizmus. V ekumenizme hladáme to, čo všetci máme spoločné, avšak nastala doba, kedy musíme zadefinovať to, čo je naše vlastné. Tieto vlastné hodnoty sa presadzujú a tvoria v dialógu. AZEN chápe dialóg, ako novú tvorbu s najvyššou hodnotou. Dialóg vylučuje každý dogmatizmus, jednostrannosť, malosť, straníckosť a iné neduhy v politike. A práve dialógom, politickou empatiou sa môže prísť a aktualizovať poslanie novej EURÓPY - potencionálna ľudská jednota a požadovaná európskosť „ Európa národov, jednota v rôznorodosti“ a celosť univerzálnej civilizácie. Orientácia k univerzálnej politickej filozofii, hodnotám a prístup je prameňom umožňujúcim dorozumenie a syntézu v rámci Európy. Takto je naštartovaný a myslený národnoeurópsky proces konvergencie AZEN a európskej politiky a kultúry.

Národnoeurópska orientácia AZEN

Z medzinárodnopolitického hľadiska je evidentné, že orientácia na národno-európsku voľbu je zdôvodnené riešenie a tiež už medzinárodne akceptované. AZEN vychádza zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o procese utvárania “ stále užšieho spojenectva medzi národmi Európy ”. Takže strana na národno-európskom princípe má perspektívu, najmä z dôvodu, že každý štát, národ si háji v rámci EÚ svoje národnoštátne záujmy. Charles de Gaulle to potvrdzuje výrokom : „štát nemá priateľov, len záujmy. To platí všade, to platí stále“. Národno-štátny záujem má kontinuálny charakter, pretože národno-štátny záujem je stály záujem štátu a ten si nemôže nikto stranícky privlastňovať. Národno-štátne záujmy, tie sú predsa v najvyššom verejnom záujme a vlasteneckou povinnosťou. Je to politika pre všetkých – a je to najvyšší európsko-národný politický záujem.

Platí axioma, že Európa a národy v Európe sú a perspektívne budú spojené nádoby a susedia vzájomnosti v Európe budúcnosti. Pre všetky európske štáty je spoločným menovateľom Európska únia. Europoslanec Bronislaw Geremek potvrdzuje tieto národno-európske tendencie svojím výrokom, že „ vývoj v únii mieri k vzniku federácie rešpektujúcej národy. Iba to nám umožní hrať úlohu na globálnej úrovni “. Najsilnejšou ideológiou dnešného sveta je sebaurčenie. /Jeffrey Sachs/ „ Na scénu sa vracia národný štát. Napriek častému hľadaniu novej identity – európskej, latinsko-americkej alebo inej, či dokonca akejsi „ svetovej občianskej spoločnosti “ sa cíti väčšina ľudí doma vo vlastnej krajine - v národnom štáte, ktorého sú občanmi. “ /Ralf Dahrendorf, bývalý európsky komisár za Nemecko/ Médiá na Slovensku tiež priznávajú a všimli si „ posun k vnímaniu únie výhradne cez národné dioptrie je badateľný v posledných rokoch u väčšiny eurolídrov... “. /SME/ „ EÚ alternatívu k našej štátnosti nepredstavuje a predstavovať nemôže“. /V.Klaus, prezident ČR/

„ Budúcnosť Slovenska je v Európe, ktorá je vlasťou vlasti, subsidiárne zorganizovaným spoločenstvom národných štátov. Ide o Európu občanov, kde pojem európskeho občianstva v spoločnom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti získava čoraz väčšiu váhu. S národou a európskou identitou úzko súvisí definovanie názorov na formovanie Európana“. /Eurokomisár J. Fígeľ / Dôležité pre chod demokratickej a kultúrnej Európy sú tiež slová Roberta Schumana „ Nadnárodná úroveň by mala byť aplikovaná v kultúrnej sfére, ktorá rešpektuje všetky rozličné črty“. Európa národov, jednota v rôznorodosti je odkaz, morálny i duchovný testament Otca zjednotenej Európy Roberta Schumana, ktorý nachádzame v jeho vzácnej knižke Pour l´Europe – Pre Európu. Politika AZEN je politickou službou pre už slovenského Euroobčana! Ide o zveľadenie, kultivovanie národného bytia v samostatnom štáte v rámci EÚ.

Konštituovanie, tvorba európskej strany na národnom základe je v zmysluplnej zhode s najvyššími európskymi princípmi, požiadavkami, pocitmi a prejavmi verejnosti. Praktickým dôkazom správnosti tejto orientácie je národnopolitická štruktúra OSN, zimné a letné Olympijské hry, MS a ME vo futbale, v hokeji, Eurovízia, Davisov pohár a pod.

Východiská - zdôvodnenie vzniku národoeurópskej orientácie AZEN

Štáty vznikali a zanikali, národy však zostávajú. Národ je veľká prirodzená hodnota, zasluhujúca si úctu, službu, obetu od počiatku. Človek je včlenený do lona svojho národa, do jeho zvykov, jazyka, tradícií, hodnôt, do jeho mentality, predsudkov a dejín. Národ nie je však najvyšším cieľom človeka, ale cestou, smerom k vlastnému a najvyššiemu, k bytostnému dovŕšeniu človeka. Národ ožíva ako celok vo forme individuálnej slobody svojich príslušníkov, občanov. Každý národ, ktorý chce mať vlastný štát, musí prejsť určitým dejinným vývojom a historicky dospieť. Emancipácia národa je objektívny proces sebarealizácie. Národ, ktorý neudrží svoj kultúrny priestor, svoju kultúrnu identitu, zaniká, asimiluje alebo sa stane podriadený a v prospech ovládajúceho bude podstatne brzdený jeho rozvoj. Táto vzácna európska problematika národa vo vzťahu k zmyslu človeka, je artikulovaná „ Národ ako nesamozrejmosť “.

Mať právo na existenciu znamená mať určenie, úlohu, poslanie v dejinách. Národ svoje sebabytie vkladá do dejín a to až tak, že byť národom znamená mať dejiny. Nestačí mať „ minulosť “, vstúpiť do dejín znamená mať budúcnosť. Dejiny tiež určujú slobodu; ten národ, ktorý má dejiny má nárok na slobodu. Zvláštne historické poslanie dáva národom legitimitu, inak sú menejcenné etniká odkázané podriadiť sa, či splynúť s dejinným národom.

Mať dejiny znamená byť individualitou, subjektom, mať vnútro, autonómiu, hĺbku-starobylosť. Mať dejiny znamená BYŤ ! Právo byť národom vždy treba odôvodniť nielen vôľou, chcením, túžbou, ale aj dejinami, starobylosťou. Bytie národa, teda jeho subjektivita by nebola možná, bez zasadenia do trajektórie minulosť-budúcnosť. Nemal by totiž prítomnosť, ako ich priesečník. Aktivity v našej histórii je vždy potrebné skúmať ako „vznikanie vyšších celkov“, „univerzalít“, „poriadkov“, „organizovania“ - teda ako to, čo vytvára trvalú silu, silu ťahajúcu k vzostupu, k vyšším a univerzálnejším formám spoločenského života. Národ je jednou z týchto foriem. Národnými dejinami sa vstupuje do univerzálnych dejín, ako pohyb vpred, ako vzostupná sila, ako pokrok vytvárania dejín národa, história vstupovania do európskych, svetových dejín.

“ My Slováci sme šťastne skomponovaný národ, lebo sme vznikali na významnej európskej „ všekrižovatke “, a tak sme sa našťastie neubránili nielen mnohým kultúrnym vplyvom, ale ani častému miešaniu krvi s mnohými národmi či s národnosťami. Zostali sme však svoji, zložito jednotní. Náš národný génius je preto pre mnohých, ktorí nás lepšie spoznajú, veľkým a milým prekvapením “. /P.Jaroš/

Národ k svojmu plnému uvedomeniu prichádza až štáte a tu nachádza svoj absolútny výraz. Existencia národnej štátnosti je vždy na vrchole hodnotového rebrička vlastenectva. Je pravdivou realitou, že národ bez vlastného štátu medzinárodne neexistuje. Medzinárodne je deklarované prirodzené právo národov na sebaurčenie. Z politologického hľadiska je štát vrcholom národného bytia a politický národ musí mať a vnímať svoju štátnosť ako vrcholný status, emancipačný cieľ i zahraničnopolitický imunitný štít. Pre národ je absolútna hodnota štátnosť. Štátnosť dáva štátotvorný kompetenčný status. Národy žijú svojimi štátmi a nie naopak. Národ spája jazyk, ako homogenizačný prostriedok, určité územie, symboly, kultúra a národné dejiny. To sú určujúce prejavy národnej podstaty a sebaidentifikácie v rámci EUROPY. Národ však nie je len súhrnom týchto čŕt, ale aj stelesnením sveta hodnôt, mravným ideálov, ideí. Slovensko ich má a to je hodnotová axioma európskej historickej a kultúrnej pamäti. Medzinárodne uznať existenciu slovenského národa, teda živého spoločenstva, ktoré je nositeľom pôvodného národného dedičstva je európsky historický fakt.

AZEN vidí v dejinách zmysel, kontinuitu, poslanie, vzájomnú spolupatričnosť národa. Emancipáciu rozumu. Každý národ je veľký vo svojej originalite a zachováva si pamäť na svoje počiatky, tradície a hodnoty dôležité pre svoju históriu a prítomnosť. Národ je tým, čím je jeho minulosť. Práca v prospech spoločného, verejného záujmu dáva pocit prežívania vyššieho ducha. Vedomie vyššieho ducha vytvára národné vedomie a spoločenské jednotné povedomie. To sa akceleruje len prácou, účasťou, „hýbaním sa“ vo verejnom, spoločenskom a politickom živote. Len v akcii sa otvára prístup k zmyslu života. Byť národom a mať národné vedomie je však prekročením svojej zóny pohodlnosti, poznanie národného bytia, obmedzeného ducha domácnosti, prechod k verejnej aktivite a podielať sa na národnom spoločenstve.

„SLOVÁCI sú autochtónnym, historickým a kultúrnym národom, ktorý od počiatku svojich dejín vytváral hodnoty podieľajúce sa na civilizovaní Európy a sveta“. Naša európskosť, svetovosť spočíva v osobitostiach, národných tradíciách, zvykoch. Tradícia dodáva životu váhy. Veľká minulosť zaväzuje. Je mierou a sudcom prítomnosti. V úmysloch, vo výkonoch, vždy. Veľkosť, raz dosiahnutá, zaväzuje všetky pokolenia. Tradícia je najúrodnejší grunt tvorby. Z nej sa čerpá všetko, veľké a čisté. Tradícia budí vedomie zodpovednosti konať pod zorným uhlom vekov. Mať právo na existenciu znamená poznať tradície, následne mať určenie, úlohu, poslanie v dejinách, v emancipačnom procese v Európe. To je určitá cesta, proces modifikácie nezlomného, zdravého patriotizmu.

Bez koreňov je človek stratený napísala G. Kilianová ÚE SAV a pokračuje: „Mnohí ľudia na Slovensku zatiaľ nemajú jasnú či dostatočnú predstavu o svojom kultúrnom zázemí a svojej krajine. A kým ju nemajú, nie sú emancipovaní a nemôžu sa cítiť ani občanmi EÚ. Mám na mysli stotožnenie sa s históriou svojej krajiny a jej tradíciami. Bez tohto človek nemá korene, a kým ich nemá, nemôže sa cítiť ani rovnocenným partnerom spoločenstve iných národov Európy. Odvodzujem to od našej veľmi mladej štátnosti. Ľudia tu žili v toľkých štátnych útvaroch, že si ešte nestačili vybudovať pocit zodpovednosti za samostatnú Slovenskú republiku. Veľa možno dosiahnuť, že dáme do pozornosti pozitívne obrazy o vlastnej krajine, upozorňujeme na jej prírodné aj kultúrne bohatstvo. Vytvárame tak pocit hrdosti a potešenia z toho, že som Slovák alebo Slovenka. Svoju národnú identitu a kultúrnu svojbytnosť, slovenské osobitosti sa zachovajú aj budúcnosti. Výsledkom je dodnes veľmi pestrá varieta regionálnych kultúr. A tú by sme si mali zachovať.“ Rôzne programy, ktorými EÚ podporuje zachovanie kultúrneho dedičstva, rozdielnosti národných kultúr, tradícií, práv a jazykov v Európe sú toho dôkazom. Je to v súlade s chartou UEN.

My Slováci a národnostné menšiny na Slovensku máme to historické šťastie, že máme v Európe od roku 1993 v zmysle Charty OSN, Deklarácie OSN, vlastný, suverénny, demokratický, právny a medzinárodne uznávaný štát. Docielili sme štátnu zvrchovanosť a predpoklad na európske štátne partnerstvo. Historicky sa vygeneroval vyvážený princíp spolužitia zachytený v Preambule Ústavy Slovenskej republiky, že štát je národný a spoločnosť občianska. Slovenský národ dokazuje svoju štátoschopnosť a štátotvornosť.

Slovenská republika je od 1.mája v roku 2004 riadnym, plnoprávnym a rovnocenným členom EÚ. Slovensko sa tak ocitlo v európskom spoločenstve a svoju politicko-ekonomickú, kultúrnu a ekologickú orientáciu musí tvoriť a presadzovať už s touto európskou dimenziou. Týmto európskym politicko-právnym aktom sa Európa stala úlohou pre Slovensko.

Civilizačno-kultúrny faktor, identifikačný znak, duchovná orientácia, európsky duch

Dimenziou čerpania politiky AZEN je i kniha M. Lobkowitza „ Duch Európy“ kde sa píše, že „ politika nemôže robiť život mravnejším. Že k tomu môže prispieť kultúra a náboženstvo “.
Európu AZEN pokladá za sídlo kresťanstva, za duchovné stredisko sveta. Podstata kresťanstva je totiž väčšia než naše ľudské pochopy. Kresťanstvo uznáva vznešenosť národa v hierarchii prirodzených hodnôt. Je všeobecne známe, že kresťanstvo sa nestotožňuje s nijakou štátnou formou, s nijakou politikou, filozofickou školou, teologickým systémom a s nijakou politickou stranou, ale je civilizačný faktor. Zachovalo si svoju nezávislosť voči akejkoľvek moci a oblasti. Slúži celému ľudstvu. Preto AZEN rešpektuje konfesionálnu príslušnosť viery ľudí s presahom a princípmi ľudskosti, slobody a tolerancie. AZEN si uvedomuje skutočnosť, že Európa sa usiluje o znášanlivosť rôznych kultúr, konfesií a rás. Ide o istú vyváženosť, aby si každý Europan uvedomil a pochopil, že jeho náboženstvo je len jedno z mnohých.

Náboženstvo však patrí k základným dimenziám existencie človeka. Náboženstvo je kultúra. Každé nábožentvo-kultúra má zväčša kríž. A kríž je znamením kultúry zmierenia. Náboženstvo je najvyššia kultúra ľudská, ale vo vyššom zmysle. Ale nie je to kultúra výlučná. Organicky ma nadviazať na kultúru prirodzenú. Dostojevskij kedysi napísal, že „ keď niet BOHA – všetko je dovolené “ . Vylúčiť túto náboženskú dimenziu z pôsobnosti vo verejnom živote je v podstate konanie proti základnému právu človeka. Propozíciou spirituality je zvnútornená religiozita. „ Niekde v myslení víťazí teológia “ /Prof. J. Krempaský/. Štát sa potrebuje opierať o etiku, ku ktorej účinne vychováva náboženstvo a viera. Štát musí rešpektovať podstatnú náboženskú tradíciu vlastných občanov. Nijaký národ svoju kultúru či tradície neprežil bez náboženstva. Náboženstvo teda bez toho, aby vstupovalo do kompetencie štátu, vykonáva určitú verejnú službu.“ /Jozef Kardinál Tomko/ Takto náboženstvo prispieva k budovaniu zdravej spoločnosti a k poľudšteniu dnešnej už európskej spoločnosti.

„Dnešný svet – je si síce vedomý toho, že riešenie vážnych národných a medzinárodných problémov nie je len otázkou hospodárstva alebo právneho či spoločenského poriadku, ale vyžaduje jasné etické náboženské hodnoty, ako i zmenu zmýšľania, chovania sa štruktúr “. /CA 60/ Identita Európy je spojená s kresťanstvom. Nie len ako náboženskou vierou, ale ako s civilizačným a kultúrnym faktorom. Ako s identifikačným znakom, ktorý nás odlišuje od iných civilizácií. /islamskej, indickej, čínskej, japonskej a pod./ Inšpiráciou pre politiku AZEN budú aj prijaté hodnoty a osvedčené sociálne učenia, encykliky v záujme morálky, etiky. V „ Centesimus annus “ sa zdôrazňuje, že „ spoločné dobro sa dnes nedá uskutočniť výlučne na národnej úrovni. Je treba podniknúť konkrétne kroky, aby sa vytvorili medzinárodné štruktúry, ktoré by prekonali celosvetové ohrozenie spoločného dobra“ /CA 27/. Encyklika sa zaoberá „ľudskými právami každého jednotlivca, predovšetkým rodinou a výchovou, úlohami štátu, národným a medzinárodným poriadkom, hospodárskym životom, kultúrou, vojnou a mierom, rešpektovaním života od okamihu jeho počatia až do smrti“ /CA 54/. „Sociálne učenie je potrebné vnímať ako duchovnú orientáciu v rámci dialógu, v historickej situácii a na „správne chápanie ľudskej osoby“./CA 11/