AZEN - Aliancia za Európu národov chce robiť politiku európskými štandardami a kultúrou.

Postavenie, budúcnosť malého európskeho štátu - Slovenskej republiky - prednostne závisí od jeho uvedomenia si kultúrnej, politickej, komunikačnej empatie, duchovnej, mravnej, vzdelanostnej a ekonomickej sily v rámci EÚ. AZEN je strana orientovaná nielen na „mať“ ale najmä na „byť“ a oslovuje ľudí využívajúcich a rešpektujúcich najmä druhú signálnu sústavu, šedú mozgovú hmotu a na vytváraní pridanej hodnoty, t.j. na ľudskom ume, ľudskej práci.Slovensko sa musí presadiť v Európe predovšetkým ľudským intelektuálnym a pracovným potenciálom. „Slovensko zbohatne len prácou hláv … “. /prof. B. Frankovič, kybernetik, SAV/

Slovensko nemá more, ropu a iné nerastné bohatstvá, ale má čarovnú prírodu, TATRY......, rieky, cestovný ruch, vodu, hrady, zámky, kaštiele, históriu, zvýšenú nadhodnotu - rozumných intelektuálnych občanov-bytosti, mladú už európsku generáciu a na tejto orientácii, schopnosti je postavený program AZEN. AZEN dlhodobú prosperitu Slovenska vidí v európskom kontexte v určení si možných kvalifikovaných priorít, pravidiel, možností národnoštátneho záujmu a tie realizovať.

Politická strana AZEN chce robiť národnoeurópsku politiku - kultúrou, aby sme boli dôstojní seba samých. Oporou AZEN v tejto orientácii je jeden zo zakladateľov Európskeho spoločenstva Jean Monnet, ktorý na konci života povedal, že " ak by mohol proces európskeho zjednotenia začať ešte raz, začal by s oblasťou kultúry ".Táto jeho celoživotná skúsenosť len potvrdzuje nesmiernu systémovú vážnosť a dôležitosť spoločného hodnotového základu pre samotný politický vývoj a vytyčuje dlhodobý politický kurz AZEN v rámci EÚ. Kultúra, umenie dáva politike, spoločnosti duchovný rozmer, etický rámec, city, prejavy, ktoré prináša politický život. Presadzovanie kultúrnosti v politike je „dvíhanie a zušľachťovanie celého človeka“ na Slovensku a v Európe. Nemožno prijať koncept, že každý občan je len daňovou jednotkou. Treba brať na vedomie poznanie, že „ spoločenská povaha človeka sa nevyčerpáva v štáte “. /CA 13/ Ľuďom treba davať nielen to, čo si pýtajú, ale niečo naviac a viac, aj čo potrebujú k duchovnému životu a spolupatričnosti v rámci EÚ. S tým si trh neporadí. Nato je vhodná komplexná kultúrno-duchovná orientácia - politika štátu.

Osobitným krédom AZEN je pozdvihnúť a zviditeľniť kultúru na Slovensku a presadiť sa tak s ňou v Európe. Politika, duch národa, Európy musí reflektovať kultúru a umenie. Musíme si byť istí hodnotou vlastnej kultúry. Kultúrne sebavedomie je jedným z významných predpokladov nášho občana a jeho suverénneho pôsobenia Európe i úspechov a presadenia sa Slovenska v rámci ekonomickej súťaže EÚ.

Žiadnej z európskych kultúr nemožno uprieť význam. Kultúra má vzácnu spojovaciu silu a nesie so sebou aj genetický kód. Bez národnej kultúry nebude celoeurópska kultúra.

Kultúra je osobitým a spoľahlivým tmelom národnoeurópskej spolupatričnosti a porozumenia. Kultúra musí migrovať po Európe, ako ryby v mori.

Politika ma kultúrnu funkciu a s tým aj spoločenský rozmer. Kultúrny a spoločenský rozmer ma vplyv na morálku s presahom do politickej roviny na etické a politické normy.

AZEN vychádza ľudskej podstaty pri formulovaní svojej politickej činnosti - služiť človeku, /vždy je všetko o človeku/ a k jeho rozvoju v rámci Európy na vyššej kultúrnej báze vo vzťahu človek-kultúra. Zápas o dušu, kultúru Európy sa nikdy nekončí. Kultúra je trpezlivé zveľaďovanie hodnôt.

Kultúra a človek spolu bytostne súvisia. Normou kultúry je človek, ako kultúrna, emocionálna bytosť, nie bezduchá hmota. Človek je nositeľom kultúrnosti a kultúrnosť je ako bytostný spôsob existencie človeka. Kultúrny človek kotví v duchu a všetky jeho vzťahy majú duchovný základ. Medzi duchovnými schopnosťami ľudskej bytosti má primát rozum a poznanie. Človek je tvorcom kultúry ako osoba a osobnosť. „ Kultúrou človek humanizuje svet a humanizovaním zduchovňuje hmotu“ . /J.Paštéka/ Kultúra, umenie ma vo všeobecnosti i jednotlivo poľudšťovať celý svet. AZEN sa opiera o kultúru preto, lebo je životom overené, že najmocnejším zdrojom upevňovania národnej identity je kultúra ako kolektívny výraz tvorivosti národného spoločenstva. Kultúra ako kultivovanie jednotlivcov a tým celého spoločenstva, vedomie solidarity, historickej spätosti je významným nástrojom súdržnosti. Pravdaže, nie kultúra hocijaká, ale vychádzajúca zo spoločných národných a európskych civilizačných hodnôt.

Ekonóm David S. Landes nám potvrdzuje, keď píše že „ najdôležitejšie odpovede na ekonomické otázky možno ležia mimo sféry ekonómie“ a „ ak história ekonomického rozvoja nás niečomu učí, tak tomu, že kľúčové sú kultúrne faktory“ i dokazuje nám aký má vplyv kultúra, umenie na rast ekonomiky, kreativitu, bohatstvo. Orientácia AZEN na kultúru Slovenska ako malého štátu v EÚ je tiež zdôvodnenie Miroslava Válka:„ Nedopláca sa na kultúru. Dopláca sa na nekultúrnosť “.

Stratou identity pri rozpade kultúry, osvojenej v rannom detstve, sa stráca aj schopnosť civilizačného rozvoja. Kto si neuchráni a nevyvíja obsah a kvalitu svojho kultúrneho priestoru, zaostane aj v civilizačno – materiálnom, intelektuálnom rozvoji a stane sa postupne prisluhovačom. Doterajšia spolitizovanosť, straníckosť, malosť verejného života, upieranie inému právo na existenciu, nedokázala vnímať človeka ako človeka s kultúrou, ale len vymedziť, zaradiť, opovrhnúť v rovine straníckého klišé. Presadzovali sa floskule, pseudohodnoty spojené s nedocenenou hodnotou človeka. To sú nedôstojné a časté už prežité praktiky života. Možno to nazvať infernálna nízkosť. Ale len uznanie kvalít, možnosti, veľkosti druhého je výškou, šírkou znakom kultúrnosti. Chýba nezištná podstata žičlivosti sv. Jána „ on musí rásť, mňa musí ubúdať“ ako najväčšia a zriedkavá ľudská veľkosť, hodnota.

Život sa teraz na Slovensku a v Európe člení, diferencuje a tvorí sa pôda pre organický pluralizmus. AZEN bude prejavovať snahu po životnom, kultúrnom univerzalizme. Práve pre prepolitizovanie zanedbávala sa u nás duchovná kultúra vo svojej pluralite a v celej šírke. A práve preto je nevyhnutné presadzovať, zabezpečovať a pripomínať v politike kultúru a kultúrnosť. Treba sa prekopať z vlastnej kultúrnej substancie do európskej a nadobudnúť vnútorný vzťah k najvyšším hodnotám európskych a svetových kultúr. Po niekoľkých kultúrnych obetovaných generáciách nastupuje nová generácia vytvárajúci európsky kultúrny humus, z ktorého vychádza verme čoraz vzácnejšia forma. Ustaľuje sa pomaly duchovné ovzdušie tvorby, vzájomného pobádania a generózneho spoločenského nažívania. Formuje a utvára sa životný štýl. Pri kultúrnosti ide práve o nepretržitú kontinuitu: aby sa so svojím najlepším prínosom nadväzovalo na predošlé. Dve veci vždy treba spájať v syntézu: zjemňovanie ducha so zemitou pôvodnou prostotou. Nikdy nezabúdať na korene, na to nosné, čo odchovalo, čo aj naďalej je podkladom celého. Politické premeny postavili našu generáciu pred dokonale zmenenú situáciu, pre ktorú niet precedensu. Z vlastného génia musíme brať riešenia. A jednako sa musí zachovať súvis s celkovou tradíciou.

Postulát kultúry, kultúrnosti znamená potencionálne úspešný korektív akéhokoľvek negatívneho fanatizmu, indiviuálného, či kolektívneho. Medzi kultúrou a kultúrnosťou je rozdiel. Kultúra je prirodzená ľudská činnosť, ľudská práca a výsledok tejto práce, smerujúca k prirodzenému zdokonaleniu jednotlivca a spoločnosti. Kultúra je súhrnný pochop všetkej - jednotlivej i pospolitej práce, či už v priereze prítomnej, alebo všetkých generácií. Je to akýsi „pán“ životného priestoru, domov zemskej existencie. Kultúra má toľkú hodnotu, koľkú hodnotu pripisujeme prírode. Príroda, človek, národ má svoju postať, svoj zmysel i poslanie a je sebe zrozumiteľný. Kde sa necení príroda, tam sa pohŕda aj kultúrou. Kultúra má nadosobný ráz, je to duchovná nadstavba nad prírodou, jej presah, povýšenie, znásobenie. Podstata kultúry vždy závisela od náhľadu na človeka. Surovému vidu ťažko dokazovať prítomnosť duchovného, kultúrneho, hodnotového, zmysluplného. Poväčšine ľudia nežijú umom, ale inštinktom. Dávajú sa unášať gravitáciou najmenšieho odporu, nevynaložia námahu, aby si vytvorili vlastný úsudok a stanovisko. Práve pudový odpor bez úsudku a rozvahy vrhá ľudí neraz do záhuby. Prijmú masový, nadiktovaný náhľad a na celý život s tým vystačia. Formát človeka tu klesá na najnižší stupeň. Zjavuje sa duchovné geto. Chýba mravná rozhodnosť postaviť sa za niečo osobnou váhou. Zámerom AZEN je dvíhať, meniť, premáhať primitívnejšie stupne bytia.

Kultúrnosť má svoje zákonitosti. Má svoju poslednú postať, svoj formálny dôvod, z ktorého pochádza a sa vysvetlí. Má zjav a tvar. Kultúrnosť začína poznávaním. Poznávanie ako zložitý a významný proces má nárok na celého človeka a životné dôsledky. Stavia ho pred voľbu. Žiada od neho rozhodnutie. Poznávanie osebe je iba formálna schopnosť. Váhy a obsahu mu dodá mravné rozhodnutie. Kultúrny človek má mať „eros k poznávaniu“. Pravé poznávanie sa spája s úctou k veciam. Človeka ženie v poznávaní záujem o pravdu a živelný pud za istotou. Duch túži po svetle. Prebíja sa cez rozličné stupne ignorancie, šípenia a mienok a speje k istote. Neuspokojuje sa oňuchávaním vecí, ani nejakými mienkami. Túžba po istote, jej hľadanie vynaložením všetkej sily, hľadanie s bytostnou otvorenosťou je to, čím sa líši duševne vyšší človek od nižšieho. Kultúrnosť začína vtedy, keď si človek uvedomí svoju osobitosť a z osobného vedomia vedome si vytvára život. Keď sa odlúči svojím osobným stanoviskom, zodpovednosťou od nezodpovednej, pudovej masy. Keď sa vlastným poznaním dáva vychovávať faktami a pravdou. Stanovisko rastie, precizuje sa a koriguje s vývinom umu a vzrastom rozhľadu pri zdravej, namáhavej statočnej otvorenosti. Svoj náhľad stále porovnáva s objektívnou normou pravdy. Kultúrnosť vychováva k vecnosti a preto k disciplinovanosti. Hlavnou prekážkou správneho poznania a stanoviska nebýva len obmedzenosť, ale mravný defekt. Známy je fakt, aký vplyv na poznanie má vôľa, záujem alebo odpor. Kultúrnosť si žiada šírku. Šírka je vlastnosť duše a treba k nej veľkú mravnú silu, pretože žiada premôcť seba. Je aj sebadisciplínou. Šírka je otvorenosť ducha pre skutočnosť. Je to otvorená osobná dispozícia, otvorené vnímanie sveta. Pravda nie je v časti, ale v celku. Šírka je dispozícia k celej pravdivosti. Je to vnútorný poriadok človeka a všade sa začleňuje do objektívneho poriadku. Z takéhoto prístupu a z tejto výšky pohľadu, môže mať človek univerzálny pohľad, môže sa otvorene blížiť ku všetkým zjavom, všetkým naukám, smerom a stanoviskám. „ Blažený, koho pravda učí sama sebou“.

To predpokladá u človeka inteligenciu, istý stupeň prirodzenej inteligencie. Kultúrny človek sa spolieha na svoj zdravý inštinkt, žije zo slobody a z rozumu. Intelektuál je ten, kto vedome žije z ducha a z duchovnej výšky sa snaží prehliadnuť súvis sveta. Pri hlbšom poznaní zjaví sa intelektuálovi vzájomný súvis veci, myšlienok, udalosti. V zákulisí sa zjaví pravý zmysel. Veci, javy a tiež ich poznanie gravitujú k jednote. Kdesi v hĺbke sa dôjde poslednému dôvodu, z ktorého vychodí mnohosť javov, z ktorého sa celý obraz doby, javu, skutočnosti vysvetlí, so všetkými súvismi naspäť a dopredu, nadol a nahor. Toto je už funkcia umu: myslenie, kontemplácia podľa hlbších a posledných príčin. Toto je úloha vnímania a filozofie. Kultúrnosť na duchovnej výške vedie k hĺbaniu. Vedie čoraz ďalej a vyššie, po suverénny pohľad na veci a život. Pri jednotlivých poznatkoch človeka spontánne pudí dôjsť k ucelenému svetonáhľadu. Duch je schopný a aj lačný univerzálnosť života chápať v jedinom znaku, z ktorého sa vysvetlí mnohosť všetkého ostatného. Kultúrny človek, intelektuál je iba, kto sa dopracoval takéhoto svetonáhľadu. Svetonáhľad sa nenahradí nijakou odbornosťou.

Kultúrnosť je však vnútorný proces, ktorý vychodí z jadra človeka a dvíha rovnomerne jeho postať. Pravá kultúrnosť je totožná s človekom, je vyšším spôsobom ľudskej bytosti. Kultúrnosť potrebuje aj humus, v ktorom sa počne a vypestuje, prostredie, kde môže rásť a sa formovať. Odnosí ju ustálená národná a rodová tradícia. Šťastlivou pôdou pre rozvinutie kultúrnosti je rodinné prostredie. Saje sa s materským mliekom. Obklopuje ho domácnosť. V rodičovskom spolužití stúpa rovnomerne a prirodzene.

Kultúrnosť je osobná vlastnosť, mravnosť človeka. Alebo ju niekto má, alebo ju nemá. Kultúra, umenie patrí absolútne k prirodzenosti človeka. Taktiež do stavu kultúrnosti patria ľudské vzťahy, ako výraz prirodzenosti človeka. Je povznášajúce, keď sa ľudia stretnú v práci, v myšlienke, ponad seba v niečom objektívnom. „ Okolo stola “ sa môže aj mlčať. To je najkrajšie prúdenie svetov. Každý človek môže byť materiálom pre priateľstvo. Môže byť povznesený do tejto sféry. Každý človek môže nájsť niekoho, kto v neho verí, kto sa mu s celým bytím venuje a preberie v ňom najlepšie sily. Priateľstvo je najšľachetnejší ľudský vzťah. Vytvára verejnosť i širšiu spoločnosť. Je šľachetným kvasom celej spoločnosti. Sú to ohniská, ktoré obopínajú celé žitie v ďalekom okruhu a sú súčasťou kultúry. Sú to normy výšky, na ktoré sa hľadí, ktoré riadia myslenie a konanie.

Kultúrnosť sa stáva bytostným spôsobom človeka - morálkou, duchovnou, estetickou kvalitou ľudskej osoby. Kultúrnosť vyžaduje u človeka schopnosť zaujať „stanovisko“. Vyjadrenie stanoviska je viac ako rozumové poznanie. Je i vecou charakteru. Kultúrnosť vyžaduje od stanoviska šírku, hĺbku, zmysel, širokú otvorenosť, aby sa obsiahol celok. Treba k nej veľkú mravnú silu. Kultúrnosť je sformované bytie. Kultúrnosť v tomto zmysle nikdy nie je prírodná danosť, ale dosiahne sa jedine úmorným „labor improbus“. Stáva sa mu vnútornou normou zmýšľania, životného stanoviska, konania, rozhodovania. Kultúrnosť väčším dielom patrí do uvedomelej sféry ducha a nezadováži sa bez zasadenia všetkých morálnych potencií. Vysoká kultúrnosť je výsledkom dlhej tradície. Jej zložitá a mnohosmerná čiara sa sleduje v dejinách ľudskosti. Snaživosť núti pracovať človeka na seba celý život až dosiahne stupeň ušľachtilosti. Ušľachtilá osobnosť je najvyššia stvorená hodnota, zjav. Ušľachtilosť sa nedá poskladať z farebných papierikov. Dá sa odčítať len zo živej osobnosti, ktorá sa pred nami dvíha, ako tajomný vrh. Stretnutie s ušľachtilou osobnosťou patrí k najvzácnejším zážitkom života. Dotkne sa Vás, mocne udrie. Neraz privodí obrat, metanoju. Zjaví sa ako vysoká norma života, životný vzor. Nedá sa pojať a vysvetliť konečným pochopom.

Výsledkom kultúrnosti je dvíhanie a zušľachťovanie celého človeka s cieľom vymaniť slovenského človeka z pudovosti a živelnosti. /L.Hanus/
Zmyslom je zjemňovať surovosť, nízkosť v myslení, v rečiach, v chovaní a vzbudzovať zmysel pre cnosti ako dôstojnosť, úcta, pokora, šľachetnosť a zdvorilosť. To sa javí ako vysoká európska norma politického života. Osobitným krédom AZEN je pozdvihnúť a zviditeľniť politickú kultúru na Slovensku a presadiť sa tak s ňou v Európe. Kultúrne sebavedomie je jedným z významných predpokladov nášho občana a jeho suverénneho pôsobenia v rámci EÚ. „Netreba si nič vymýšľať, ani fabrikovať. Máme staré a bohaté dejiny, ktoré sa vyrovnajú dejinám našich susedov. Slovensko bolo križovatkou európskych kultúr, máme na to presné doklady. Tu sa to varilo, tu bol kotol. Nie, naši predkovia nestáli na okraji historického diania, skôr naopak“/prof. B. Chropovský/. Dedičstvo kultúrnosti je cennejšie ako objektívne kultúrne pamiatky. Na pamiatky nadviazala veda, ale na kultúrnosť nadviazal človek.

Nové krajiny priniesli do EÚ nielen svoj potenciál, ale aj identitu a kultúru. Kultúrna identita pristupujúcich európskych národov ešte nepovedala v kontexte integračných procesov svoje posledné slovo. Bez ohľadu na rozmanitosť výrazových prostriedkov, všetky kultúry sú realizáciou ducha. Každý národ žije v dielach svojej kultúry píše Ján Pavol II. Kultúra je osobitým a spoľahlivým tmelom európskej spolupatričnosti. Kultúra sa vyvíja autonómne, zväčša nezávisle od panujúceho politického či ekonomického zastrešenia. Kultúra je proces vymaňujúci človeka z determinácií a kauzalít. Kultúra pomáha človeku objavovať propozície svojho vývoja, života a prekonávať tak determinanty. Propozíciou hermeneutických daností človeka sú hodnoty a motív mať zmysel života. Kultúra svojimi dielami napomáha, povzbudzuje, motivuje človeka k tomu, aby spájal svoje pragmatické riešenia, úlohy svojho života s existenciou, zmyslom, spiritualitou. Je známe, že bez kultúry každá spoločnosť, či Slovensko, alebo EÚ môže pracovať len na svojom zániku.

Popri primáte politických a hospodárskych záujmov chce AZEN systémovo vydobýjať životné právo a náležitú starosť o kultúru. AZEN chce svojím zameraním dokazovať jej prvotnú dôležitosť pre celé pospolité bytie. Sú to vždy naše vlastné kultúrne, náboženské, spoločenské hodnoty, naše inštitúcie, ktoré sú základom úspechu.

Však ide o slovenské imanie, európskeho občana Slovenska. Na pochopenie tejto hodnoty, duchovnej dospelosti už je potrebná istá výška, čiže kultúrnosť. Kultúrnosť vie si hodnotiť iba kultúrnosť. Lebo kultúrnosť je duchovná práca na človeku. Keď sa rozvinie, nič z neho nezhynie. Tvorí humus pre ďalšie kultúry kultúrnosti. Kultúrnosť je stvorená činnosť ľudská. AZEN a duchovne disponovanému človeku sa to javí ako hodnota-prirodzená politická hodnota. Hodnota, ku ktorej treba mať vzťah, bez ktorej sa dôstojný ľudský život nezaobíde. Je to otvorenie bytostných potencií. Zvýšenie životnej hladiny. Vzácna životná forma. Štýl. Vnútorné bohatstvo a schopnosť vychutnávať bohatstvo krás navôkol, čo prehlbujú a dvíhajú. Nadviazanie šľachetných vzťahov k človeku, k spoločnosti. Nadobudnutie správnej zásady v každom životnom vzťahu. Rezultát kultúrnosti je dvíhanie a zušľachťovanie celého človeka. AZEN ide do toho...... pripojte sa !